Projektové aktivity zamerané na modernú prípravu pokrmov a nápojov

     Po návštevách kolíb v rôznych regiónoch Žilinského kraja, kde sme sa venovali príprave tradičných pokrmov a nápojov sme sa v týždni od  31. mája do 4. júna 2021 zdokonaľovali v príprave moderných pokrmov a nápojov.

     Začali sme pracovnými workshopmi zameranými na činnosti súvisiace s prípravou rôznych druhov káv. Viedli ich slovenskí experti, ktorí sa nimi dlhodobo zaoberajú. V ich úvodoch sme si vypočuli  prednášky o pestovaní, pražení, miešaní a mletí kávy. V praktickej časti workshopov  sme sa na špeciálnom mlynčeku naučili nastavovať hrúbku mletia, čo je dôležitým faktorom ovplyvňujúcim chuť kávy. Oboznámili sme sa s funkciami a údržbou nových prístrojov na prípravu káv – profesionálneho kávovaru a selfieccina. Každý žiak a učiteľ mal možnosť vycvičiť sa v príprave dobrého espressa a mliečnej peny, ktorá je základom pre trendové kávy – cappuccino a  latte macchiato.  Cappucino sme využívali aj na prípravu selfieccina, t.z. že na jeho mliečnu penu sme  pomocou kakaovej náplne tlačili fotografie hostí. Mliečnu penu sme využívali aj na kreslenie rôznych obrazcov do krémy espressa – technikou „latte art“.

     Ďalšie workshopy boli zamerané na prípravu moderných pokrmov. Zahraniční experti z Poľska nás zaúčali, ako pri nej využívať najnovšie technológie – paco jet, sous vide, thermomix a indukčný sporák. Vďaka nim mali pokrmy lahodnejšiu chuť a lepší vzhľad.

     Spoločne so žiakmi pripravili štvorchodové menu zložené zo studeného predjedla, hlavného jedla a dvoch dezertov.

       Studeným predjedlom bol losos so špargľovou penou pripravený pomocu pacojet-u a sous vide. Hlavný pokrm  kurací steak so zelerovo-jablkovým pyré a varenými zemiakmi v šupke pripravovali na indukčnom sporáku a v thermomixe. Čokoládové brownies ako prvý dezert bol podávaný s vanilkovou zmrzlinou pripravenou pomocou paco-jetu. Podobným spôsobom bola pripravená aj tymianovo-citrónová zmrzlina ako druhý dezert.

     V rámci diskusií boli účastníci workshopov  oboznámení s množstvom ďalších receptov chutných pokrmov, ktoré je možné pripraviť pomocou uvedených špičkových  technológií. K tlmočeniu z poľského jazyka do slovenského jazyka a naopak bol zabezpečený tlmočník. Všetky workshopy sledovali aj naši projektoví partneri z Poľska. Boli snímané a zaznamenávané digitálnou technikou.

    Aj tento týždeň boli pre žiakov zabezpečené voľnočasové aktivity. Navštívili sme najväčšie múzeum v prírode na Slovensku - Múzeum slovenskej dediny v Martine. Expozície, ktoré sa rozprestierajú na rozlohe viac ako 15 hektárov, prezentujú návštevníkom formy tradičného staviteľstva a spôsob života na Slovensku v druhej polovici 19. a prvej polovici 20. storočia. V tomto čarovnom areáli sa uskutočňuje množstvo vystúpení folklórnych súborov, čo významné prispieva oživovaniu tradícií. SNM v Martine je najväčšou národopisnou expozíciou v prírode na Slovensku, ktoré sa  buduje od 60. rokov 20. storočia ako celoslovenská expozícia tradičného staviteľstva, bývania a spôsobu života na Slovensku. Navštívili sme tu 129 obytných, hospodárskych, technických, spoločenských a sakrálnych stavieb z regiónov Orava, Liptov, Kysuce – Podjavorníky a Turiec. Tieto unikátne dreveničky a domčeky priblížili účastníkom projektu život na dedinách v minulosti. Sú obrazom rozmanitosti foriem tradičnej stavebnej kultúry a hospodársko–sociálneho rozvrstvenia obyvateľov severozápadného Slovenska. Žiaci si mohli pozrieť aj časť objektov, ktorá je interiérovo zariadená. V regióne Orava patrí k najpozoruhodnejším zemianska usadlosť z Vyšného Kubína z roku 1748. V centre areálu je situovaný turčiansky región, ktorého dominantu tvorí rímskokatolícky drevený kostol sv. Štefana Kráľa z Rudna postavený v roku 1792, zaujímavý sochárskym a maliarskym riešením interiéru. K unikátnym stavbám patrí filagória zo Slovenského Pravna s cennými nástennými maľbami z r. 1792 a rekonštruovaný objekt vozárne z Moškovca. Sme veľmi potešení, že sme mohli v tejto vzácnej lokalite vychutnať atmosféru minulých čias a mohli sme tieto čarovné miesta aj digitálne zachytiť.

      Ďalšia spoločná aktivita bola troška iná. Keďže tento týždeň sme sa zameriavali na modernú gastronómiu, tak aj pri výbere aktivity sme zacielili na modernejšiu aktivitu, ktorá je navyše veľmi prospešná pre budovanie kooperácie medzi účastníkmi. Hra Escape room je typom únikovej hry, ktorá spočíva v tom, že sa musíte v časovom intervale do 60 min. dostať von zo zamknutej miestnosti do nasledujúcej zamknutej miestnosti, pričom táto cesta von vedie cez rôzne úlohy a hlavolamy, ktoré treba pochopiť a vyriešiť a na základe toho odomknúť všetky zámky, ktoré tam sú. Úlohy z prostredia KINA, boli o všímavosti, hľadaní predmetov a ich spájaní za účelom získania kódu na otvorenie zámku. Veľakrát išlo o logické úlohy, ktorých vyriešením sme otvorili nejakú skrinku alebo zámok.  Pri týchto úlohách bola nevyhnutná spolupráca všetkých účastníkov navzájom. Aby sme došli do cieľa a vyriešili hlavnú úlohu, museli sme všetko prehľadať, odkryť, úlohy môžu byť schované kdekoľvek. Aj samotné prehľadávanie nábytku bolo hlavolamom. Miestnosti boli pripravené tak, aby nás postupne viedli a odokrývali nám nové úlohy. Niekedy bolo potrebné zapojiť logické myslenie, inokedy praktickú zručnosť. Jedna úloha dokonca preskúšala pamäť nás všetkých niekoľkokrát, kým sme ju zdolali.  Takto sme sa postupne prebojovali ku otvoreniu finálnych dverí. Bol to veľký  zážitok.

      Na to, aby sme si pripomenuli aké je mesto Martin kultúrne významné, navštívili sme počas ďalších aktivít historické centrum mesta, významné kultúrne ustanovizne a historické budovy mesta Martin a Národný cintorín. Národný cintorín v Martine je miestom posledného odpočinku mnohých významných osobností slovenského života. Bol založený koncom 18. storočia pôvodne ako mestský cintorín. V roku 1967 bol vyhlásený za Národný cintorín a národnú kultúrnu pamiatku. Svoj celonárodný význam si získal v druhej polovici 19. st., keď bola starostlivosť oň zverená Matici Slovenskej. Martin ako miesto Národného cintorína nebol vybraný náhodne, v 19. storočí bol totiž strediskom slovenskej kultúry. História cintorína je spätá s históriou mesta. Keď sa Martin v poslednej tretine minulého storočia postavil na čelo národného života na Slovensku, prišli sem mnohí spisovatelia, redaktori, právnici, ale i vedci, hospodárski činitelia či umelci, ktorí budovali Maticu slovenskú, Živenu, Muzeálnu slovenskú spoločnosť a aj ďalšie národné spolky, peňažné ústavy a priemyselné podniky. Pravda, na ich rozvíjaní sa významne podieľali aj martinskí mešťania. Väčšina z týchto osobností skončila svoju životnú púť práve na Národnom cintoríne. Kuzmányho nasledovali Janko Kalinčiak, Viliam Pauliny – Tóth, Mikuláš Štefan Ferienčík, Martin Kukučín, Janko Kráľ, Janko Jesenský, Jozef Cíger Hronský, či Gorazd Zvonický. V súčasnosti je na Národnom cintoríne pochovaných asi tristo významných osobností.

Históriu mesta sme si pripomenuli návštevou významných budov, ako napríklad budovy Matice slovenskej, Národný dom, Župný dom, pripomenuli sme si Deklaráciu slovenského národa, známu ako Martinská deklarácia, významný dokument z 30. októbra 1918 prijatý na zhromaždení, kde sa účastníci prihlásili k seba určovaciemu právu národov a ustanovili Slovenskú národnú radu, ako jedinú predstaviteľku oprávnenú vystupovať v mene slovenského národa. A takto sme ukončili sériu aktivít zameraných na upevnenie národného povedomia a významných historických udalostí.

Autori: PhDr. Peter Huľo, PhD.                                                             Fotogaléria 

            Ing. Lenka Pšenková

Tento projekt je financovaný zo zdrojov Europského fondu regionálneho rozvoja, Žilinského samosprávneho kraja
a Strednej odbornej školy obchodu a služieb.

Na fotkách sú umiestnené objekty
z Múzea Slovenskej dediny v Jahodnických Hájoch, Martin.