Po dlhej dobe žiaci končiacich ročníkov mali možnosť dobrovoľne sa vrátiť do školy k prezenčnej výučbe. V deň návštevy sme v kuchyni hotelovej akadémie zastihli žiakov 3. ročníka učebného odboru kuchár, kde pod vedením majsterky Miroslavy Obuchovej pripravovali zeleninovú polievku, bryndzové a lekvárové pirohy a bábovku. V počítačovej učebni sa žiačky študijného odboru hotelová akadémia učili pracovať s gastronomickým softvérom Foodman. Okrem bežných operácií sa v ňom učili nastavovať prístupy jednotlivým užívateľom (zamestnancom) podľa podnikovej hierarchie. Ide o veľmi dôležitú vec, aby sa k citlivým informáciám podniku nedostávali nepovolané osoby, ktoré by ich mohli zneužiť.
V obidvoch odborných učebniach vládla pohodová priateľská pracovná atmosféra. Úkony, ktorým sa žiaci venovali sa týkali prípravy na záverečné praktické skúšky, resp. na praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky.
Hoteláčiek, budúcich maturantiek sme sa pýtali, aké majú pocity zo späťvrátenia sa do školy a z celkového riešenia pandemickej situácie na Slovensku. Možnosť návratu do školy vítajú, avšak prevažná väčšina z nich pociťuje silný vnútorný strach z infekčného vírusového ochorenia Covid 19, ktoré môžu získať kontaktom s pozitívnymi osobami počas cestovania v hromadných dopravných prostriedkoch. Boja sa hlavne o to, aby svojimi aktivitami mimo domáceho prostredia nepoškodili zdravie svojich blízkych – rodičov, starých rodičov, súrodencov.
Z pretrvávajúcej pandemickej situácie sú hoteláčky frustrované. Pociťujú bezmocnosť, hnev, sklamanie. V prudkom rozlete sa im totiž zastavilo napĺňanie ich osobných cieľov, túžob, snov. Nevedia, čo bude zajtra, či po skončení školy začať podnikať, či si hľadať prácu, či sa dokážu osamostatniť, ap.
Budúce maturantky tvrdia, že sociálna izolácia im spôsobuje vážny problém s komunikáciou. Prejavuje sa nezvládaním opisovania bežných situácii, javov. Pripadajú si „vypatlané“. Majú strach a obavu, či zvládnu maturitnú skúšku.
Je nepísanou povinnosťou pedagógov zaujímať sa o to, čo ich žiakov trápi. V tejto zložitej situácii je veľmi potrebné, aby sme s nimi o menovaných problémoch nahlas hovorili. Aby sme im trvale dodávali nádej a istotu, ktoré sú základom ľudskej existencie. Nemôžme dovoliť, aby z dlhodobo pociťovanej beznádeje prepadli depresiám, či vážnejším psychickým ochoreniam. Rozhovormi, dodávaním istôt a ubezpečením žiakov, že záverečné skúšky zvládnu zmiernime ich frustráciu a dodáme chuť do ich ďalších životov. Robme to! Nech sú naše deti šťastné!
Autor: PhDr. Peter Huľo, PhD.