Dňa 9.12.2022 sa na našej škole konalo školské kolo olympiády zo slovenského jazyka a literatúry. V školskom kole súťažilo 66 študentov z tretích a štvrtých ročníkov odborov kozmetik, čašník, kuchár, hotelová akadémia, grafik tlačových médií, informačno- komunikačné technológie v obchodoch a službách a 5. ročník hotelovej akadémie. Študenti najskôr museli vypracovať online test prostredníctvom edupage a po vypracovaní prvej časti ich čakali ešte dve tvorivé úlohy. Prvou úlohou bola transformácia prozaického textu, úryvok z diela Jozef Mak, s ktorou boli asi najväčšie problémy, ale našli sa aj takí, ktorí to zvládli na výbornú a spravili krásne lyrické básne a druhou úlohou bola tvorba slávnostného prejavu. Zo všetkých súťažiacich sa na prvom postupovom mieste umiestnil študent štvrtého ročníka, v odbore grafik tlačových médií, Andrej Gaisbacher, ktorému srdečne gratulujeme a držíme palce v ďalšom kole súťaže.
AUTORI : Mgr. Iveta Junasová, Mgr. Jedličková
Transformácia prozaického textu: J. C. Hronský – Jozef Mak
Jozef Mak
Boh nám pomôž Jula, pravil Jozef Mak,
Pohľad na ňu slabučkú, skalil mu hneď zrak.
Matný, krehký úsmev, pohladil jej pery,
Malý, slabý, ustatý, ako stena biely.
Keby len tak vládala, smiala by sa viac,
Dovolila Jožovi vypočuť svoj hlas.
Budeme si rozumieť? myslela, že nikdy,
teraz toho ľutuje, teraz to už vidí.
Jožo rád ju veľmi má, aj keď bola slepá,
láska ako z kameňa, no na pohľad krehká.
Tak ho prosí, nehnevaj sa, odpusti mi možno,
On však vôbec nehnevá sa, však je to Mak Jožo.
Čakala a čakala, kým sa vráti domov,
Teraz iba leží, a čaká večný pokoj.
Vieš ty čo sa stane, keď mi začne srdce biť?
Všetko bude dobré a celý svet začne žiť!
AK
Jozef Mak
Boh nám pomôž,
hovorí Mak, sťa kňaz ošľahaný.
Rozumie mi? Len keby neboli tak uťahaní,
povedala by mu: Ku mne sa Jozef zlož.
Jožko, myslela som, že nedožijem,
myslela som, že si rozumieť nebudeme.
No myslela ja zaslepene.
Len nehnevaj sa, bo to neprežijem.
Veď nehneváš sa? Pravda.
Ako tak rozmýšľam ja,
vrátiš sa ty domov? Pravda?
Ja ľahko, spať pokojne budem,
a vtedy zistíš, že mi srdce nebije,
Po oddychu biť bude, to ti sľubujem.
Až vtedy začne svet žiť,
ten svet, ktorý milujem.
A.Gaisbacher IV. KZ-G
